Cirkevná organizácia na území Banskobystrickej diecézy je veľmi starobylá. 62 farností biskupstva vzniklo ešte v 13. a 14. storočí. Územie terajšieho banskobystrického biskupstva bolo pôvodne súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Vzhľadom na potrebu dokonalejšej duchovnej správy konečne v roku 1776 vzniká zásluhou cisárovnej Márie Terézie banskobystrické biskupstvo. Jeho utvorenie schválil spolu so spišským a rožňavským biskupstvom pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou „Regalium principum“ .

Cisárovná Mária Terézia novovzniknutému biskupstvu dala do vena niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Svätom Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal patrónom biskupstva. Iba o kňazský seminár pre biskupstvo sa cisárovná nepostarala. Do dnešných dní sa na banskobystrickej biskupskej katedre vystriedali 15 biskupi.

1. Biskup František BERCHTOLD, barón z Ungerschützu, (1776-1793) bol prvým banskobystrickým biskupom, ktorý vykonal všetky počiatočné organizačné práce v novovzniknutom biskupstve. Založil mnoho nových farností a postaral sa o ich hmotnú dotáciu. S veľkými ťažkosťami postavil novú biskupskú rezidenciu v Banskej Bystrici. Biskup Berchtold svojou húževnatosťou zachránil biskupstvo poväčšine príspevkami vlastnej šľachtickej rodiny. Neprijal uprázdnené a oveľa bohatšie biskupstvo v Györi a u panovníckeho dvora protestoval proti spojeniu svojho biskupstvo so spišským, prípadnej rožňavským biskupstvom. Zomrel v roku 1793 a po jeho smrti ostáva chudobné biskupstvo celých 7 rokov neobsadené.

2. Biskup Gabriel ZERDAHELY (1800 – 1813) dal za nesmiernych ťažkostí vybudovať jednoposchodovú budovu diecézneho seminára, ktorý sám posvätil v roku 1807 a zorganizoval v ňom výučbu i formáciu kňazského dorastu pre diecézu. Vo Sv. Kríži nad Hronom vybudoval biskupskú kryptu. Bol vynikajúci kazateľ a literárne činný teológ.

3. Biskup Anton MAKAY (1819-1823) bol horlivým pastierom Božieho ľudu. Preto bol vo svojej dobe považovaný za jedného z najlepších biskupov bývalého Uhorska. Jeho najväčšou zásluhou bolo vydržiavanie diecéznej synody v novembri 1821 v Banskej Bystrici, na ktorej bolo 43 účastníkov z radov popredného kléru v diecéze.

4. Biskup Jozef BELANSKÝ (1823-1843) do dejín diecézy sa zapísal ako biskup „zlatého srdca“ a veľký dobrodinca chudobných. Založil penzijný fond pre starých kňazov, invalidov a zostarlých učiteľov katolíckych škôl. Z jeho fondov vyštudovali mnohí chudobní roľnícki a remeselnícki mladíci z diecézy i jeho rodného Kysuckého Nového Mesta. Po smrti tretinu pozostalosti nechal chudobným diecézy a tretinu venoval na opravu katedrály, ktorá práve jeho zásluhou bola zväčšená a zrenovovaná.

5. Biskup Jozef RUDNYÁNSZKY (1844-1850). Pre svoju štedrosť a dobrosrdečnosť sa tešil úcte a láske svojho kňazstva i veriacich. V rokoch 1848 – 1849 sa aj jeho diecézou prehnala krvavá revolúcia. Po potlačení revolúcie bol biskup Rudnyánszky odsúdený pre údajnú vlastizradu a pre šikanovanie zo strany štátnej moci sa musel vzdal biskupstva. V roku 1850 sa formálne vzdal katedrálnej kapitule a svoju abdikáciu oznámil aj ostrihomskému arcibiskupovi a tiež Apoštolskému Stolcu. Odišiel do ústrania a zomrel v roku 1859 v Bratislave.

6. Biskup Štefan MOYSES (1850-1869). Vo svojej dobe patril k najlepším biskupom bývalého Uhorska. Diecézu prebral v úbohom duchovnom, ale najmä hmotnom stave. Podarilo sa mu v krátkom čase znovu zorganizovať duchovnú činnosť vo všetkých farnostiach. Neoceniteľné zásluhy si získal pri budovaní katolíckeho školstva so slovenským vyučovacím jazykom. Bol uvedomelý Slovák a národovec vysokých morálnych kvalít.
V roku 1863 zorganizoval v celej svojej diecéze okázalé oslavy 1000. výročia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda k našim predkom. Biskup Moyses stál pri zrode Matice slovenskej a bol jej prvým predsedom. Vo svojej dobe bol považovaný za otca národa, mal veľkú autoritu a bol rovnako ctený slovenskými katolíkmi i evanjelikmi. Zomrel náhle 5.7. 1869. Je pochovaný v biskupskej krypte svätokrížskeho kostola.

7. Biskup Žigmund SZUPPAN (1870-1871) bol vymenovaný za banskobystrického biskupa, ale ešte pred konsekráciou sa zriekol biskupstva.

8. Biskup Arnold IPOLYI-STUMMER ((1872-1886). Ako biskup bol veľkým dobrodincom cirkevného školstva, chudobných študentov a tiež mecénom umenia. Z diecézneho hľadiska jeho najzáslužnejším činom bolo vydanie historického diela „Schematizmus historicus dioecesis Neosoliensis . Schematizmus zostavil k 100. výročiu biskupstva v roku 1876 slovenský historik, kňaz a rodoľub František Sasik.

9. Biskup Imrich BENDE (1886-1893). Diecézu viedol v intenciách vtedajšieho pápeža Leva XIII. Bol nadšeným zástancom sociálnej náuky spomínaného pápeža Leva XIII., načrtnutej v encyklike „Rerum novarum„. Na zmiernenie biedy svojich diecezánov venoval 60 tisíc zlatých. Maďarizácia počas jeho vedenia diecézy značnej pokročila.
10. Biskup Karol RIMELY (1893-1904). Obnovil budovu kňazského seminára a nákladom 60 tisíc korún dal na ňu nadstaviť druhé poschodie. Na rozličné dobročinné ciele venoval takmer 400 000 korún z vlastných zdrojov i výnosov biskupských majetkov. Tienistou stránkou jeho éry bola pokračujúca maďarizácia a spory s „panslavistickými kňazmi“.

11. Biskup Volfgang RADNAI ((1904-1919). Diecézu viedol v ťažkých rokoch zostrujúceho sa národnostného útlaku a prvej svetovej vojny. Snažil sa uviesť do praxe nariadenia pápeža Pia X. o častom sv. prijímaní a o skorom 1. prijímaní detí. Negatívnou stránkou jeho pôsobenia bolo jeho silné maďarské zmýšľanie, neznalosť slovenčiny, zavedenie maďarčiny do obežníkov, ako aj nariadenie, aby sa všetka farská agenda i matriky viedli v maďarčine. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol biskup Radnyi štátom vypovedaný z územia svojho biskupstva.

12. Biskup Marián BLÁHA (1921-1943). Bol vysvätený 13.2. 1921 spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Karolom Kmeťkom, ktorí boli prvými slovenskými biskupmi v novovzniknutej Československej republike. Diecézu prevzal v biednom stave. V ťažkých povojnových časoch sa mu podarilo obnoviť vyučovanie v kňazskom seminári, v prvých rokoch zápasil s nedostatkom kňazov pre diecézu. Vo svojich kultúrnych národných snaženiach bol dôstojným nástupcom svojho veľkého predchodcu Moysesa. Pochovaný je v krypte svätokrížskeho kostola.

13. Biskup Andrej ŠKRÁBIK (1943-1950). Do Banskej Bystrice prišiel ako biskup auxiliár biskupa Blahu. Podarilo sa mu preniesť biskupskú rezidenciu zo Sv. Kríža nad Hronom do sídla diecézy Banskej Bystrice a tiež skonsolidovať pomery v diecéznom seminári. Svojou skromnosťou a dobrosrdečnosťou si čoskoro získal dôveru kňazov i veriacich diecézy. Spolu s veriacimi prežíval hrôzy vojny i povstania, počas ktorého neváhal podať pomocnú ruku všetkým bez rozdielu. S bolestnou úzkosťou pozoroval nástup totalitnej komunistickej moci i neustále okliešťovanie práv Cirkvi. Všetky jeho protesty proti bezpráviu boli bezvýsledné. Zomrel 8.1. 1950 a pochovaný je v jednoduchom radovom hrobe na mestskom cintoríne.

Po smrti biskupa Škrábika Slovenský úrad pre veci cirkevné v zmysle nespravodlivých zákonov o tzv. dozore štátu nad cirkvami vymenoval za „správcu diecézy kňaza Trnavskej apoštolskej administratúry, Jána Decheta. Apoštolský Stolec v zmysle cirkevných zákonov kňaza Jána Decheta exkomunikoval, keďže prijal cirkevný úrad od svetskej moci. Napriek tomu Ján Dechet spravoval diecézu až do apríla v roku 1968, kedy zomrel.

14. Biskup Jozef FERANEC (1973-1990). Diecézu prevzal v ťažkých pomeroch bez seminára a kapituly. Napriek ťažkým časom podarilo sa mu udržať život vo farnostiach, podnikať mnohé birmovné cesty a uviesť do života závery II. vatikánskeho koncilu v obmedzenej forme. V roku 1990 pápež prijal abdikáciu 80-ročného biskupa Feranca, ktorý odišiel na odpočinok.

15. Biskup Rudolf BALÁŽ (1990 - 2011). Bol prvým banskobystrickým biskupom, ktorý sa narodil na území diecézy. Tiež po prvýkrát v histórii biskupstva prijal biskupskú konsekráciu v biskupskom meste Banskej Bystrici, ktorú mu udelil 19.3. 1990 slovenský kardinál Jozef Tomko. Po nástupe do pastierskej apoštolskej služby najskôr obnovil prerušenú činnosť Kňazského diecézneho seminára. Otvoril alebo obnovil činnosť mnohých školských a diecéznych inštitúcií. Pozval na návštevu diecézy pápeža Jána Pavla II., ktorý v Banskej Bystrici 12. septembra 2003 slávil sv. omšu pri ktorej otvoril diecéznu synodu. Zozbierané uzávery diecéznej synody v roku 2006 publikoval biskup Rudolf Baláž v posynodálnom dokumente Zostaň s nami, Pane. V súčasnosti prežíva Banskobystrická diecéza obdobie postupného uskutočňovania uzáverov diecéznej synody, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života spoločnosti a Cirkvi.

Narodený 20. novembra 1940 v Nevoľnom

1958-1963 študoval na RK CMBF v Bratislave.

Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach

nebolo umožnené ďalšie štúdium zásahom komunistickej štátnej moci do života Cirkvi.

Kňazská vysviacka: 23. júna 1963

1963-1965 kaplán Brezno
1965-1967 kaplán Krupina
1967-1968 kaplán Vrútky, Kláštor pod Znievom, Vrícko
1968-1970 aktuár BÚ Banská Bystrica
1970-1971 správca farnosti Pitelová
1971-1982 bez štátneho súhlasu, mimo pastorácie, pracuje ako traktorista JRD, neskôr vodič nákladného auta.
1982-1990 správca farnosti Turčiansky Peter
1990 14. februára menovaný za biskupa
Od 16. 9.2003 - podpredseda Konferencie biskupov Slovenska.
 
Biskupská vysviacka: 19. marca 1990 v Banskej Bystrici

Od roku 1994 do 31.8.2000 predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Dňa 27. júla 2011 pred 16-tou si Nebeský Otec povolal k sebe Mons. Rudolfa Baláža, duchovného otca a pastiera Banskobystrickej diecézy.

Umrel v priestoroch svojej pracovne v Banskej Bystrici počas návštevy kňazov na následky náhlej masívnej embolizácie do pľúc.

Dňa 28. júla 2011 sa o 14:15 hod. v zasadačke Biskupského úradu v Banskej Bystrici uskutočnila voľba diecézneho administrátora. Kolégium konzultorov Banskobystrickej diecézy zvolilo podľa noriem kánonického práva za diecézneho administrátora doterajšieho generálneho vikára diecézy Mons. ThDr. Mariána Bublinca, ktorý sa prijatím voľby a zložením vyznania viery stal správcom Banskobystrickej diecézy.

-------------------------------------------

Mons. Rudolf  Baláž (70)
15. diecézny biskup Banskobystrickej diecézy
Jeho motto: Veritas liberabit vos – Pravda vás vyslobodí.
Biskupská vysviacka vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie 19. marca 1990
Pohreb vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie 3. augusta 2011 v Banskej Bystrici a vo Farskom kostole Premenenia Pána v Nevoľnom.
Pochovaný je podľa svojej vôle na cintoríne v rodnom Nevoľnom.

Dominus pars hereditatis meae et calicis mei tu es (Žalm 16)
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, v tvojich rukách je môj osud. (Ž 16, 5)

Banskobystrický biskup Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom, v Kremnických vrchoch. Od roku 1990 je pätnástym diecéznym biskupom v histórii Banskobystrickej diecézy. Je prvým biskupom rodákom diecézy a vedie ju 20 rokov.

Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici z rúk Jozefa kardinála Tomku. Ako motto pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu Pravda vás vyslobodí - Veritas liberabit vos. Počas svojho pôsobenia vkladaním rúk udelil kňazskú vysviacku viac ako 200 kňazom.

Bol koordinátorom pri príprave podkladov na územnú reorganizáciu západnej metropólie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Reorganizácia bola zavŕšená rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. zo 14. februára 2008.

12. septembra 2003 na banskobystrickom námestí privítal vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. a pred zhromaždením veriacich ho požiadal o otvorenie synody Banskobystrickej diecézy. Jej závery biskup Rudolf Baláž publikoval v roku 2006 v posynodálnom dokumente Zostaň s nami, Pane. Následne vznikli aj inštitúcie ako sociálno-zdravotnícky DOM Božieho milosrdenstva otvorený v roku 2008 a špecializovaná nemocnica Mammacentrum sv. Agáty v roku 2009.

V roku 2004, na pamiatku návštevy pápeža, pomenoval renovovanú budovu bývalého kňazského seminára v Banskej Bystrici ako Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. V ňom pod jednou strechou zhromaždil zriadené pastoračné centrá pre rodinu, mládež, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, masmédiá, diecézny školský úrad, diecézny archív a diecéznu charitu.
Jedným z prvých pastoračných projektov nového biskupa bolo obnoviť kňazský seminár. Činnosť a históriu zlikvidovaného banskobystrického kňazského seminára, po jeho násilnom zavretí v roku 1950, obnovil biskupským dekrétom s platnosťou od 1. júla 1990. Prvý akademický rok v priestoroch na hrade v Slovenskej Ľupči vtedy otvoril slovami: „Začíname v skromnosti, aby sa dielo vydarilo v duchu a v pravde.“ Za prvého rektora obnoveného seminára vymenoval Mons. Tomáša Galisa. Dnes si Kňazský seminár sv. Františka Xaverského pripomína 20 rokov svojej činnosti. S obdobím budovania moderného kňazského seminára v Badíne sa však spája aj znášanie známej zostrojenej kauzy triptych v roku 1995.
Obnovil katolícke školstvo na území vlastnej diecézy a viedol Komisiu pre katechizáciu a školstvo pri Konferencii biskupov Slovenska od jej zrodu až do jesene 2010.
Slovenskí katolícki biskupi si 13. apríla 1994 za predsedu biskupskej konferencie zvolili Mons. Rudolfa Baláža. Konferencia biskupov mala vtedy neľahké úlohy, vymedziť práva a kompetencie cirkvi v postkomunistickom zriadení.

Banskobystrický diecézny biskup bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska do jubilejného roku 2000. Do tohto obdobia spadá aj jeho úloha spoluzakladateľa Katecheticko – pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku.

Biskup Rudolf podporil obnovenie pôvodných mužských a ženských reholí na území diecézy. Pribudli aj nové kláštory, medzi nimi kláštor kontemplatívnych klarisiek kapucínok,  kontemplatívnych bosých karmelitánok a karmelitánov.  V Sampore pri Zvolene mnísi benediktíni postavili prvý kláštor ich novodobej histórie na Slovensku.  

V roku 1993 začalo svoju činnosť v Banskej Bystrici prvé katolícke rádio na Slovensku, s pôvodným menom Rádio Mária a diecéznym rozsahom, neskôr s celoslovenským vysielaním a menom Rádio Lumen.
Správa o menovaní za diecézneho biskupa zastihla takmer 50 ročného  kňaza Rudolfa Baláža na fare v Turčianskom Petre. Pastorácia v tejto farnosti bola pre neho obzvlášť šťastným obdobím aj vďaka živému spoločenstvu mladých ľudí, z ktorého pochádza súčasný osobný tajomník Mons. Jozef Štrba. Turčiansky Peter bol prvé farské pôsobisko po dvanástich rokoch skrytej a neraz nebezpečnej pastorácie na následky odobratého štátneho súhlasu. Ešte aj tu sa ho trinásťkrát pokúsili navštíviť príslušníci Štb.

Od roku 1971 do roku 1982 bol z rozhodnutia orgánov totality traktoristom JRD a vodičom nákladného auta v Domácich potrebách v Hronskej Dúbrave. Do výroby bol 31 ročný kňaz Rudolf stiahnutý z biskupského úradu v Banskej Bystrici, kde vykonával povinnosti aktuára a ceremoniára. Jeho predošlé pastoračné pôsobiská boli štyri, no len na jednom bol ponechaný dlhšie ako rok. Bolo to Vrícko, pred ním Vrútky, novoročný príchod v zimnej fujavici do Krupiny a prvé kaplánske miesto po kňazskej vysviacke bolo Brezno.

Sviatosť kňazstva prijal 23. júna 1963 z rúk biskupa Ambróza Lazíka.
Rudolf Baláž sa narodil ako najmladší zo šiestich detí. Matka Rozália, vtedy už mladá vdova, ho nábožensky vychovala s pomocou diecéznych kňazov či kremnických františkánov. Zabezpečila mu taktiež hudobné vzdelanie. V kremnickej Ľudovej škole umenia navštevoval hodiny klavíra a hry na husle. Medzi vyučujúcimi obzvlášť rád spomína na učiteľa Júliusa Muráňa a riaditeľa Ľudovej školy Bohuša Jelínka. Zmaturoval na gymnáziu v Kremnici. Roky štúdia a prípravy na kňazstvo 1958 až 1963 prežil v Kňazskom seminári v Bratislave. Počas komunistického režimu žiadal o možnosť vyššieho teologického štúdia, čo mu bolo trikrát zamietnuté.

Matke Rozálii ďakuje nielen za vštepenú úctu k Božej Matke Márii, ale i za zdedenú pracovitosť a silu ducha i tela. Boh si ho povolal do večnosti počas pracovných povinností v jeho úradných priestoroch. Zosnul v prítomnosti kňazov diecézy, spolupracovníkov na biskupskom úrade.

Jeho posledným verejným vystúpením bolo:
V nedeľu 17. júla 2011 v Hornej Vsi pri Kremnici posvätil novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža. Prvú slovenskú Farnosť bl. Jána Pavla II. v Dekanáte Žiar nad Hronom tak spolu tvoria obyvatelia obcí Horná Ves a Dolná Ves, ktorá je filiálkou. Biskup Rudolf Baláž netajil dojatie nad skutočnosťou, že milovanému slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi  môže zveriť duchovný patronát nad novovzniknutou farnosťou. „Verím, že nás Slovákov nosil v srdci ešte vtedy, kým ešte netušil, že bude pápežom,“ zamyslel sa Rudolf Baláž pri spomienke na osobné stretnutia s niekdajším kardinálom Wojtylom v totalitnom období.

„Prijímajte preto Krista v eucharistii a všetci tvorte medzi sebou jednotu, lebo to je predzvesť neba,“ povzbudil veriacich v Hornej Vsi 17. Júla 2011. Zaželal farskému spoločenstvu, aby Boha stále viac nachádzali v spoločnom čítaní a slávení Božieho slova a eucharistie, vo vzájomných vzťahoch a v slovách svojho kňaza.

Odovzdal tak štafetu odkazu veľkého pápeža Jána Pavla II., pričom v posledných rokoch nadšene sledoval a v diecéze komunikoval učenie Benedikta XVI., ktorého navštevoval so slovenskými biskupmi v Ríme. (ZJ)